Čokoládové kopce na ostrove Bohol

Chutili fantasticky, oči sa nevedeli vynadívať. Samozrejme, nie je teraz reč o žiadnom filipínskom koláčiku a ani o ničom podobnom na jedenie.
Ide o skutočné kopce. Práve to bol hlavný dôvod, prečo som na ostrov Bohol prišiel. Ubytoval som sa na ostrove Cebu, čo je asi 2 hodiny loďou na Bohol. Čokoládové kopce vyzerajú skutočne ako kopčeky, ktoré spraví malé dieťa formičkou z piesku alebo svokra na plechu:)) (mne osobne už teraz chýbajú koláče od mojej svokry, su vynikajúce). Ok, utrel som si slinku a vráťme sa na Bohol. Miestni vravia o dvoch príčinach ich vzniku. Tá prvá je, že sú to slzy obra, ktorý sa zamiloval do miestnej dievčiny. Chudák tak sa bál, že mu ju niekto ukradne, až ju zadusil vo svojej dlani. Od toľkého žiaľu, že stratil svoju milú sa rozplakal. A z jeho sĺz sú teraz tieto kopce.
Tá druhá príčina je, že pochádzajú z tektonickej činnosti cca z pred 2 miliónov rokov. Táto druhá je asi reálnejšia, aj keď mne sa páči viac tá prvá verzia. :) Dokopy ich je viac ako 1200 a ten najväčší má len o niečo viac ako 240 metrov, takže žiadne Tatry. No napriek tomu, je to krásne a nezvyčajné miesto, ktoré je považované za ojedinelý úkaz na svete.

Cestou na tieto kopce, som mal v cene výletu aj obed na lodi, ktorá spravila okružnú plavbu. Na lodi spievala živá kapela, popri brehu behali nahé malé deti, ktoré sa nám ukážkovo predvádzali skákaním do vody. Na jednom z brehov sme na chvíľku zastavili na mieste, kde mala pre nás pripravený program miestna folklórna skupina. Neskôr sme ešte natrafili na starý drevený kostolík, ktorý pochádzal z 15 storočia. Hrala v ňom síce raperská hudba, ale nevadí:).
,

Na ostrove Bohol sú okrem iného, aj najmenšie poloopice na svete, majú len okolo 10 cm, obrovské okále, pohlavný styk u nich trvá len okolo 4 sekundy a dožívajú sa cca 14 - 20 rokov. Do fotoaparátov Kórejcov (teda aj do toho môjho) sa pozerajú neprítomne, ako keby spali s otvorenými očami.

Deň sa blíži ku koncu a vydávame sa na cestu späť. Po vystúpení z lode, lanária a bijú sa o zákazníka miestni taxikári. Ukážem vizitku hotela, ukloní sa a otvára dvere. Opýtam sa na cenu a s úsmevom povie 250. Ráno som platil 50:)) tú istú trasu. Zasmejem sa a poďakujem. Ten čo bežal vedľa neho ponúka 150. Samozrejme odmietnem aj toho a idem 100m peši kde čaká ďalší a vraví 100, na to odmietavo mávam a vravím svoju taxu 50. Súhlasne sa ukloní a ja si hoviem v aute, frflem aké su potvory a teším sa na hotelovú sprchu.
Jozef Ď.